Novinky

Tenisový klub Včielka spolu so Slovenským tenisovým zväzom  realizujú projekt tenis do škôl, kde si žiaci 2 a 3 ročníka v rámci telesnej výchovy osvojujú tenisové zručnosti. Projekt má vskutku pozitívny ohlas od žiakov aj rodičov. Sme radi, že navštívili našu školu a odučili pár hodín tenisu v rámci telesnej výchovy.

Žiaci 5. a 6. ročníka strávili na školskom výlete trochu viac času ako iné triedy. 23. - 25. mája spoznávali naše veľhory Tatry. Hoci sme natrafili na daždivé obdobie, napriek tomu sme sa dostali hneď prvý deň ľahkou túrou cez Hrebienok k Studenovodským vodopádom. Na druhý deň sme spoznávali turistické atrakcie v okolí Štrbského plesa a pobyt v Tatrách sme ukončili v popradskom aquaparku. Spoznali sme nielen Tatry, ale z vlaku aj veľkú časť Slovenska. Vlak nás previezol Harmaneckou dolinou po jednej z najkrajších tratí na Slovensku s množstvom tunelov  a mostov. (V najdlhšom tuneli šiel rýchlik 4 minúty. )V aquaparku sa ďalší žiaci naučili základy plávania, nikto sa neutopil, ani nás medvede nenaháňali... Možno o rok opäť v Tatrách?

Ráno nás zase pani učiteľky zobudili o 6:45. Vraj budíček a rozcvička. Stále nepochopili, že si chceme pospať a nie vstávať a už tobôž nie cvičiť. Ale spravili sme im radosť, že teda keď nás budia, vstaneme. Rozcvička bola nakoniec celkom fajn. Na raňajky sme mali zase na výber. Dnes sme si to viacerí zmenili, že teda ochutnáme aj iné. Remeslá nám prehodili. Dospeláci, všetci, čo tu boli, sa totiž rozhodli, že nás idú ťahať niekam na koniec sveta. Teda, nie na koniec, ale priamo do stredu Európy. Šli sme, však čo už s nimi, ale teda, štreka to bola riadna. Niektorí nevládali. Prišli sme na obed. Fazuľová polievka, ryža a kuracie soté s omáčkou. Boli sme fakt uťahaní, tak sme to zjedli. Učiteľky boli presvedčené, že čas do remesiel strávime oddychom. Jasné. Pri obede sme zrazu nabrali druhý dych a ukázali im, že teda oddychovať sa ale že fakt nebude. Pozerali na nás dosť divne, ale nakoniec to nejak prijali. Dokonca sa s nami hojdali na hojdačkách a bavili sa pri tom asi viac ako my všetci. Remeslá. Zbierali sme tramtare. Aj sme zarobili, ale na výhru pokladu to nestačilo. Nevadí. Však nech. Po remeslách sme sa šli baliť. Hľadali sme ponožky, tričká...boli všade, len nie v taškách, kurtoch, skriniach. Najviac sme ich našli pod posteľami. A boli tam aj iné zaujímavosti. Myslíme pod tými posteľami. Šli sme na večeru. Parené buchty s karamelom. Niektorí si to pochvaľovali, ale niektorí to ani len neochutnali. Učiteľka povedala, že je tak strašne najedená, že od stola nestane a keď príde domov, bude musieť odtučňovať. Ktovie, či fakt. Takí nájdení sme sa šli prichystať na večernú rozlúčku. Vystúpili na nej aj naše baby, pretože sa od pondelka učili s Veve tance. Dobré boli, naozaj. Potom bolo divadlo. Celkom fajn to tie decká dali. A potom ... Potom sme všetci plakali. Aj učiteľka. Normálne verejne. Lúčili sa totiž s nami všetky animátorky. Poďakovali nám za super strávený týždeň.. ony nám ..to my im ďakujeme z celého srdca. Zaspievali nám pieseň a tá bola ešte smutnejšia ako ich reči. No plakali sme ozaj takmer všetci...tak nejak nám prišlo ľúto, že to tu končí, ale tešíme sa už aj domov. Tak si vyberte. Plač, že to končí, ale domov chceme ísť. No čo. Nám asi fakt nik nevyhovie, ako občas tvrdia všetci dospelí ... Po plači sme tancovali. Vytriasali sme parené buchty a smútok... No a potom -odchod do izieb, sprcha a spánok. A ešte nejaké tie smiechy na izbe .. Čo nás čaká zajtra, vieme. Raňajky a ďalšie lúčenie. Ale radosť z toho, že sme to celé zvládli a aj to, že už večer nás uloží mama s otcom.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Týždeň detskej radosti.

Deň začal smutne a bol smutný celý čas. Nestalo sa nikomu nič, ale stále pršalo... Jaj. Vstali sme o 7:15. Zobudili nás. Keby to neurobili, spíme aj do desiatej. Ale nedalo sa. Rozcvička sa pre dážď nekonala. Hurá . Raňajky - zase všetko možné. Naplnili sme brušká a na chvíľu išli do izieb. Remeslá dnes boli dnu. Hrali sme ping-pong , strieľali z luku -Maťa dvakrát trafila stred!, tvorili sme, tancovali, hrali divadlo... Celkom fajn to bolo. Potom bol obed. Rezancová polievočka, zemiaková kaša, pečené kuriatko a kompót. Jaj, fajnovo sme sa najedli. No. A potom to začalo. Mali sme oddychovať, to neprešlo. Čítať si - to sa nám nechcelo. A tak sme robili skazu...celkom fajnovú. Čo všetko sa stalo, radšej neprezradíme, lebo by sme ešte aj doma museli vysvetľovať. Baby si nacvičovali program na večer. Ako večeru sme mali špagety. Mňaaaaam. Teda, pre koho ako, aby sme pravdu povedali. No. A prišiel večer. Baby sa vyštrngali ako na bál. Bola Talentmánia a ony vystupovali za našu skupinu s tancom. Chalanom sa nechcelo. Však baby zachránili a tramtare sme dostali. Program bol celkom fajn. Fakt sú tu aj neskutočne šikovné deti... Uznávame. Ale aj tak boli naše baby naj. To je isté. Sme na ne všetci hrdí. Neviem prečo sme boli všetci presvedčení, že dnes hráme hokej. Leteli sme do nášho bloku ako veľkí. Pani učiteľky povedali, že môžeme pozerať, tak sme hodili rýchlu sprchu a nasáčkovali sa do ich izby. Už vieme prečo dovolili. Však nehrali naši, tak vedeli, že dlho nebudeme .... Chvíľu sme sa rozprávali a zjedli ešte nejakú malú sladkosť...už len umyť zuby a spať.. Hádam bude už len krajšie a pôjdeme von. Dnu nás to nebaví...

Miesto o 6:47 sme vstali o 5:30. Teda chlapci. Tak sme sa pridali všetci. Aj keď pani učiteľkám sa to veľmi nepáčilo... No čo už.. prispôsobili sa a vstali z posteli tiež. Rozcvička. Normálne vonku a v rytme hudby. Nechcelo sa nám, ale dali sme to. Hladné žalúdky naplnili raňajky - cereálie, vajíčka, párky, zelenina, pečivo. Každý si vybral to, na čo mal chuť. Po raňajkách sme písali denník školy v prírode. Všetko, čo sme zažili predchádzajúci deň. Po krátkom oddychu začali remeslá. Neboli to ozajstné remeslá, ale rôzne stanovištia -od športu, cez vozenie na koni, až po výrobu šperkov. Na koňa sa vyšplhala aj pani učiteľka... Celkom sme sa na nej zabavili. Po remeslách nás čakal obed. Paradajková polievka, knedľa a mäso. Bolo to fajne, len niektorým sa to zdalo byť málo. Po obede sme boli na ihrisku, potom na nákupe v potravinách. Pomíňať peniaze, veď nepôjdeme domov s plnými vreckami... Oddych. Normálne nás učiteľky donútili ľahnúť si. Vraj na chvíľu .. určite! Však sme ležali celú večnosť. Po oddychu prechádzka, olovrant a šup - rozprávkový les. To bol kopec, kam nás ťahali. Fučali sme ako lokomotívy, ale dali sme to na pánov. Po ceste boli rozprávky. Naše animátorky to na nás skúšali. Že či ich poznáme. Jasné, že áno. Všetky. Dostali sme za uhádnutie 6 tramtarov. To sú také tunajšie peniaze. Po návrate večera. Palacinky s džemom a šľahačkou. Mňam... Najedení sme šli do penziónu. Chystáme sa na večer. O 19 h bola súťaž - Tipovačka. Boli sme v rôznych družstvách a vždy sme mali uhádnuť, ktoré družstvo vyhrá. Zase sme za to dostali tramtare. Ale animátorky vybabrali aj s pani učiteľkami. Jedna z nich musela súťažiť tiež . Proti žiakom. Vyhrali učiteľky... Možno im animátorky nadŕžali. Ktovie... Dnes disco nebolo. Bol hokej, tak sme pálili do izieb. Osprchovaní sme sa napchali do učiteľskej izby. Fandili sme, ale asi slabo...niektorí to po štvrtom góle vzdali a šli do postelí... Ktovie, čo ešte všetko zažijeme....uvidíme.

Po príchode nás privítali naše animátorky. Naša sa volá Karin. Zaviedla nás do nášho bloku, rozdelili sme si izby. Hore, na poschodí, sú dve. V jednej spávajú dievčatá, v druhej chlapci. Aspoň sa nemusíme hádať, kto bude s kým na izbe, pretože sme všetci spolu. Pani učiteľky spia dole, ale väčšinu času trávia v našich izbách. Po ubytovaní sme mali obed. Vyprážaný syr s hranolkami a hrachovú polievku s párkom. Poobede sme sa boli prejsť -spoznávali sme okolie. Olovrant bol spojený aj s prípravou na večer. Hneď po olovrante nám doniesla Karin výkresy, pastelky, farebný papier. Vysvetlila nám, že máme vymyslieť erb našej skupiny, vyrobiť darčeky pre kráľovnú, pretože večer bude korunovácia. Korunovácia bola po večeri. Bola pekná. Predstavili sme ostatným našu družinu. Voláme sa Coburgacikovia a nás pokrik je: "Coburgak sa nevzdáva, preto stále vyhráva!" Tak to snáď bude pravda a vyhráme... Po korunovácii bola diskotéka. Parádne sme sa vybláznili . A potom sprcha a uloženie do postelí. Chvíľu nám trvalo, kým sme zaspali. Chalani zaspali hneď, no dievčatá ...debatovali a debatovali a debatovali.... Ale nakoniec zaspali. Budík sme mali nastavený na 6:45, aby sme stihli rozcvičku. Nebol treba. Chalani vstali už o 5:30. Asi preto, aby nik z nás nezaspal... Uvidíme, čo zažijeme dnes. Tešíme sa .

Mnoho aktivít zameraných na rozvoj prírodovedného myslenia našich druhákov a tretiakov čakalo v Botanickej záhrade v Banskej Štiavnici. Spoznávali lesné dreviny a rastliny, lesné zvieratá, či lesných škodcov, spoločne sa zahrali hry lesnej pedagogiky, porozprávali sa ako sa správať v lese, „hasili“ malé požiare a mnoho iného. Nechýbali sokoliari, kynológovia, trubači, kone, ujo včelár, horolezci.

Ďakujeme SOŠ lesníckej za príjemné a poučné dopoludnie.

Ako najlepšie spoznať pútavosť spevu a opery? Tak, že spoločne navštívime detské hudobno-dramatické dielo s podnadpisom „magická opera“, ktoré je zhudobnením najvýznamnejšieho rozprávkového príbehu modernej literatúry, nadčasovej knihy Antoine de Saint-Exupéryho z roku 1943 s názvom Malý princ.

Stvárňuje príbeh pilota (samotného autora – spisovateľa), ktorý počas vojny uviazne so svojím havarovaným lietadlom v saharskej púšti. Stretáva sa tu s Malým princom, ktorý prišiel z ďalekej planétky. Začne s ním viesť rozhovor o zmysle života, o priateľstve i láske, o pýche i pokore. V diele je mnoho metafor a prirovnaní, ktoré dokážu naplniť detskú dušu a svojimi podobenstvami zaujať i dospelých. 

Ďakujeme účinkujúcim za krásne predstavenie a pani učiteľke za možnosť navštíviť Štátnu operu.

(foto © : https://www.stateopera.sk/maly-princ)

V utorok 7. mája sme sa zúčastnili Okresného kola Súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany. Vyhlasovateľom súťaže je Ministerstvo vnútra SR a organizátorom okresné úrady – odbory krízového riadenia. Cieľom súťaže pre žiakov II. stupňa základných škôl je overiť teoretické vedomosti a praktické zručnosti z oblasti civilnej ochrany.

V areáli kúpaliska v Žiari ad Hronom sme si spoločne s ďalšími desiatimi družstvami zmerali sily v 9-tich disciplínach: streľba zo vzduchovky, evakuačná batožina, rozoznávanie varovných signálov, vedomostný test, hasenie malých požiarov, zdravotnícka príprava, pohyb a pobyt v prírode, improvizované prostriedky ochrany a použitie ochrannej masky.

S dobrým pocitom zo zvládnutej súťaže, získaním nových kamarátstiev a získaných bodov sme obsadili krásne 2. miesto a veľa hodnotných cien.

Ďakujeme žiakom za reprezentáciu a už teraz sa tešíme znovu o rok.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Neživá príroda.

3.mája sa naši piataci a šiestaci hrali na vedcov. Niektorí na vlastnom tele objavili zaujímavý vedecký poznatok: zaspať sa dá nielen v škole pri nudných učiteľoch, ale aj v planetáriu v ležiacej polohe pod umelou oblohou. Inak sranda v tom žiarskom planetáriu a hlavne trochu zmena oproti škole. Dve hodiny zaujímavých informácií dávkované rôznymi formami vesmírnymi odborníkmi zanechali na pozemšťanoch z Antona hlboké stopy. Dokonca aj vedomostné, ale len na niektorých?!

Dnes sa žiaci 8. ročníka zúčastnili prednášky o Orechu kráľovskom (vlašskom). Prednášajúca RNDr. Zuzana Šušková nám ozrejmila odkiaľ orech kráľovský pochádza, do akej skupiny drevín patrí, ako sa rozmnožuje, aké vitamíny, provitaníny a stopové prvky  obsahuje, kam ho vysádzať, ako aj to, že listy orecha vďaka vonným látkam, ktoré obsahujú, odpudzujú muchy a komáre.

Prednáška sa konala pri príležitosti 180. výročia narodenia MUDr. Imricha Tótha, ktorý sa zaslúžil o zlepšenie kvality stravy (nielen) baníkov v tomto regióne, práve odporúčaním pridávať orechy do jedál.

Žiaci po zaujímavej prednáške odpovedali na otázky, vypĺňali tajničku, kreslili ovocie, ktoré by radi pestovali pri škole a mali možnosť ochutnať orechy.

Bola to zaujímavá prednáška, plná nových informácií o orechoch, pričom sme si mysleli, že o nich už všetko vieme.